Február 2022. Ukrajinská režisérka Alisa Kovalenko sa odhodlá splniť svoj sľub, že ak ruská invázia v jej krajine prepukne do vojny, dobrovoľne sa prihlási do ukrajinskej armády. Alisa odchádza bojovať na front a doma necháva svojho päťročného syna Tea.

Tento film, ktorý nemal nikdy existovať, sa zrodil zo snahy zachovať dôkaz neochvejnej lásky matky k svojmu dieťaťu uprostred hrôz a nebezpečenstiev vojny. Prostredníctvom intímnych videodenníkov a poetických listov adresovaných budúcemu dospelému Teovi zachytáva Kovalenko ničivú realitu vojny a zamýšľa sa nad svojím rozhodnutím slúžiť. Jej kamera odhaľuje nielen chaos a deštrukciu, ale aj hlbokú ľudskosť medzi spolubojovníkmi – ich pevné priateľstvá, vzájomnú oporu – a nežné vzťahy s blízkymi, udržiavané na diaľku.

Film je zároveň matkiným odkazom lásky aj dokumentom o vojne. Kovalenko v ňom spája svoj osobný príbeh s príbehmi tých, ktorí bojujú, aby budúce generácie mohli žiť v mieri. Tento autorský dokumentárny film ponúka silný a intímny pohľad na ľudské obete vojny a na hlboké putá medzi rodičom a dieťaťom, ktoré vydržia aj v tých najťažších chvíľach. Svojou kamerou vzdáva Alisa Kovalenko úctu nielen živým, ktorí slúžia, ale aj tým, ktorí obetovali všetko a už nikdy sa nevrátia domov k svojim rodinám.