V roku 2024 presadzuje nová vláda na Slovensku radikálnu zmenu zákona, ktorou by mala dostať nezávislé verejnoprávne médiá pod svoju kontrolu. V atmosfére hlbokej neistoty a rastúcich obáv z cenzúry vzniká vo vnútri inštitúcie štrajkový výbor. Kamera sa tak stáva svedkom odporu novinárov, ktorí sú zo dňa na deň nútení brániť vlastnú profesiu v donkichotskej snahe čeliť arogancii moci slušným dialógom.
Projekcii filmu predchádza slávnostné otvorenie festivalu, spojené s odovzdávaním Ceny Eleny Lackovej.
Slávnostné otvorenie bude prebiehať v slovenčine a bude tlmočené do slovenského posunkového jazyka a do angličtiny.
---
Podujatie je spolufinancované Európskou úniou.
Podujatie je prístupné aj s audiokomentárom a popisnými titulkami vďaka projektu IncluCine 2, ktorý je realizovaný v rámci schémy Collaborate to Innovate pod záštitou Europa Cinemas a je financovaný z programu Kreatívna Európa – MEDIA.

Film o ľudskej tvorivosti, ktorá je silnejšia ako ruská armáda.

Film o tom, že život v tme neznamená život bez svetla.

Film o tom, že Vladimír Iľjič Lenin je na Slovensku stále večne živý.

Film o tom, že ušiť si kostým vlastného života je to najväčšie umenie.

Film o strácaní a nachádzaní seba.

Film o pocite blízkosti smrti.

Špeciálna projekcia pre klientky a klientov nízkoprahového centra Domec.
Po náhlej smrti svojej ženy musí protagonista filmu Petr Jochec prevziať starostlivosť o dve dospievajúce deti, dcéru Vanesu a syna Petra, ktorý trpí vážnou poruchou autistického spektra. Ovdovený otec, ktorý predtým často pracoval mimo domova, sa teraz musí sám postarať o rodinu a udržať ju pokope. Aj keď mnohí otcovia v takej situácii od rodiny odchádzajú, pán Jochec sa rozhodne tejto výzve postaviť čelom a podstupuje každodenný zápas – od obetavej starostlivosti o obe deti cez finančné zabezpečenie rodiny až po každodennú starostlivosť o domácnosť. Snímka zachytáva snahu Jochecovcov o normálny život, dotýka sa otázky, kde sú hranice lásky a rodičovstva, a ukazuje, ako sa jednotliví členovia rodiny vyrovnávajú s novou a neľahkou životnou situáciou. Dokument sa venuje aj často obchádzaným témam, ako je systém sociálnej podpory a život tých, ktorí sa starajú, no predovšetkým zdôrazňuje silu medziľudských väzieb v ťažkých životných okamihoch. Druhý celovečerný film režiséra Martina Trabalíka, ktorý sám niekoľko rokov pôsobil aj na pozícii osobného asistenta, je realistickou sondou do života na hranici spoločenských, fyzických i emocionálnych možností.
---
Podujatie je súčasťou projektu IncluCine 2, ktorý je realizovaný v rámci schémy Collaborate to Innovate pod záštitou Europa Cinemas a je financovaný z programu Kreatívna Európa – MEDIA.
V roku 2024 presadzuje nová vláda na Slovensku radikálnu zmenu zákona, ktorou by mala dostať nezávislé verejnoprávne médiá pod svoju kontrolu. V atmosfére hlbokej neistoty a rastúcich obáv z cenzúry vzniká vo vnútri inštitúcie štrajkový výbor. Kamera sa tak stáva svedkom odporu novinárov, ktorí sú zo dňa na deň nútení brániť vlastnú profesiu v donkichotskej snahe čeliť arogancii moci slušným dialógom.
Po premietaní filmu nasleduje diskusia s režisérkou Sárou Prokopovou v slovenčine. Moderuje riaditeľka festivalu Eva Križková. Diskusia bude tlmočená do slovenského posunkového jazyka.
---
Podujatie je spolufinancované Európskou úniou.
Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
Podujatie je prístupné aj s audiokomentárom a popisnými titulkami vďaka projektu IncluCine 2, ktorý je realizovaný v rámci schémy Collaborate to Innovate pod záštitou Europa Cinemas a je financovaný z programu Kreatívna Európa – MEDIA.
.jpg)
Slávnostné otvorenie výstavy Sacharovova cena: Európsky parlament a ľudské práva
Sacharovova cena za slobodu myslenia je najvyšším ocenením, ktoré Európska únia udeľuje za prácu v oblasti boja za ľudské práva. Je vyjadrením uznania jednotlivcom, skupinám a organizáciám po celom svete, ktoré významnou mierou prispeli k ochrane slobody myslenia. Propaguje najmä slobodu prejavu, práva menšín, dodržiavanie medzinárodného práva, rozvoj demokracie a uplatňovanie zásad právneho štátu. Prvýkrát ju udelili Nelsonovi Mandelovi a Anatolijovi Marčenkovi v roku 1988. Jej laureátom je aj Alexander Dubček. Cena nesie meno ruského fyzika a disidenta Andreja Dimitrijeviča Sacharova (1921 – 1989), ktorý sa v roku 1975 stal nositeľom Nobelovej ceny za mier.
Výstavu organizuje Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku v spolupráci s filmovým festivalom Jeden svet.
21. 10. o 16.00
Nová tržnica, Trnavské mýto, Bratislava

Amira prišla do Prahy s manželom, so šiestimi deťmi a so spomienkami na život, ktorý zanechali vo vojnovej Sýrii. V priebehu desiatich rokov života rodiny sledujeme, ako čelí výzve, na ktorú sa nedá pripraviť: jej deti vyrastajú medzi dvoma svetmi. Ako dospievajú, hovoria lepšie česky než arabsky a ocitajú sa v priestore medzi očakávaním rodičov a vlastnou rodiacou sa identitou. Ich adaptácia napĺňa Amiru pýchou, no súčasne prináša pochybnosti. Amira hľadá pre svoje deti skutočný domov a zároveň sa snaží zistiť, ako v cudzej krajine nestratiť seba samu.
Po premietaní filmu nasleduje diskusia s režisérkou a hlavnou protagonistkou v slovenčine a češtine. Diskusiu bude moderovať Katarína Gališinová.
Po premietaní filmov nasleduje diskusia s režisérkami Dorotou Vlnovou a Lenou Kušnierikovou v slovenčine. Moderovať ju bude Diana Fabiánová.

Nie je zvláštne, ako málo osobných príbehov poznáme o niečom, čo zažili milióny žien? Vo vnútri je poetickým pohľadom na interrupciu prostredníctvom spomienok žien, ktoré ju samy zažili. Fragmenty myšlienok a pocitov sa vynárajú v jazyku kvetov, archívnych záberov a abstraktných obrazov, zatiaľ čo na ne zvonka doliehajú očakávania, odsudzovanie a hlasy, ktoré nikdy neboli ich vlastné.
Katka mala trinásť rokov. Roman mal štyridsať. Letný tábor Chachaland, kedysi miesto radosti pre deti, sa stal miestom zneužívania. Nasledovali roky terapie, depresie a posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).
V dospelosti našla Katka silu napísať blog a postaviť svojho zneužívateľa pred súd. Film je intímnym svedectvom o tom, ako zneužívanie ovplyvňuje život ešte dlho po tom, čo sa skončí – a ako odvaha prehovoriť môže byť zároveň hlboko bolestivá aj nesmierne liečivá.

Film Stať sa Emou sleduje mladú ženu, ktorá sa vzpiera očakávaniam rodičov a spoločenským normám v snahe „stať sa niekým“. Ema a jej manžel Tomáš sa rozhodnú vystúpiť z kolobehu moderného života a investujú svoje úspory do pozemku na vidieku, aby mohli žiť v blízkosti prírody a naplno prežiť transformačnú silu materstva. Emino rozhodnutie uprednostniť rodinu pred finančným zabezpečením a kariérou vytvára hlbokú priepasť medzi ňou a jej rodičmi, ktorí sa len ťažko vyrovnávajú s jej rozhodnutiami. Film skúma materstvo vo všetkých jeho podobách a nuansách, ako aj témy spolupatričnosti a sebaprijatia.
Po projekcii bude nasledovať diskusia so slovenským producentom filmu Marcelom Pazmanom v slovenčine. Moderovať bude Diana Fabiánová.
Soraya už vo veku šestnásť rokov vytvára ohromujúce kresby a sochy, rovnako nádherné ako temné. Cieľavedomá afganská sochárka a ilustrátorka sa už päť rokov snaží ujsť z Iránu za matkou do Rakúska. V tomto mierne drsnom autoportréte sú mrazivé zábery jej pokusov o útek pretkané politickými správami z Afganistanu a videami, na ktorých spieva a tancuje alebo ukazuje, aké má modriny. Soraya je vydatá za násilníka a je odhodlaná formovať vlastnú budúcnosť. Mehrdad Oskouei režíroval celý film na diaľku, zatiaľ čo Soraya robila viac ako päť rokov všetky zábery svojím mobilným telefónom. Film robia ešte pestrejším snímky jej kresieb a snové animácie. Pre Sorayu umenie nie je obyčajným koníčkom. Do kresieb a sôch, ktoré vyrába z rozmočených kartónov na vajcia alebo z hliny, čo nachádza počas úteku, vkladá všetky svoje starosti, radosti a obavy. Na mnohých kresbách opakovane zobrazuje vernú líšku, ktorá jej robí spoločnosť na cestách, ružový mesiac, čo na ňu neustále dohliada, a vždy smejúceho sa klauna – postavu, s ktorou sa Soraya stotožňuje.
Ocenenia:
Cena IDFA pre najlepší dlhometrážny dokument – IDFA Amsterdam 2025 (Holandsko)
Veľká pečiatka pre najlepší film v medzinárodnej súťaži – ZagrebDox 2026 v Záhrebe (Chorvátsko)
Cena poroty a Cena publika pre najlepší medzinárodný dokument – Docville 2026, Leuven (Belgicko)
Medzinárodná cena Stefana Jarla pre najlepší medzinárodný dokumentárny film – Festival dokumentárnych filmov Tempo 2026, Štokholm (Švédsko)
Po premietaní budú o vzniku filmu diskutovať režisér Mehrdad Oskouei a spolurežisérka a protagonistka v jednej osobe Soraya Akhlaghi. Dozvieme sa, ako prebiehala ich spolupráca na diaľku počas piatich rokov nakrúcania, čo si získanie slobody vyžadovalo v praktickej aj osobnej rovine a ako sa zo surových záberov nakrúcaných mobilným telefónom postupne stával hotový film. Diváci tak budú mať jedinečnú príležitosť vypočuť si osobu, ktorá tento príbeh sama prežila, ako aj režiséra, ktorý pomohol preniesť ho na plátno, a položiť otázky o projekte, ktorý vznikal roky.
Diskusiu, ktorá bude prebiehať v angličtine a perzštine, bude moderovať slovensko-iránska standup komička a aktivistka Nasi (Nastaran Motlagh). Diskusia bude tlmočená do slovenského posunkového jazyka.
---
Podujatie je súčasťou projektu IncluCine 2, ktorý je realizovaný v rámci schémy Collaborate to Innovate pod záštitou Europa Cinemas a je financovaný z programu Kreatívna Európa – MEDIA.

Musíme prežiť je filmová odysea naprieč našou spoločnou planétou Zem, ktorá zachytáva, ako nevšedne sa ľudia prispôsobujú, pretrvávajú a nachádzajú nádej v časoch, keď sa náš domov mení. Nakrúcala sa na štyroch kontinentoch a pozýva nás do rozličných „izieb“ nášho globálneho domova: na krehké súostrovie Outer Banks v USA, kde si oceán postupne nárokuje svoje územie, do rozľahlej mongolskej púšte, kde rodina napriek nepriaznivým okolnostiam sadí stromy, do jaskynného mesta Coober Pedy v Austrálii, kde ľudia žijú pod rozpáleným zemským povrchom, a na ľadové brehy Grónska, kde sa dávne rybárske tradície pretavujú do nových začiatkov. Cez osobné príbehy protagonistov film odhaľuje nielen výzvy, s ktorými sa pasuje meniaci sa svet, ale aj nezlomného ducha tých, ktorí v ňom žijú. Každá scéna je obrazom ľudskej odolnosti, pripomienkou toho, že napriek vzdialenosti a odlišnostiam nás spájajú spoločné korene, jedna obloha a jedna krehká planéta. Nie je to film o zúfalstve, ale o odvahe. Je to výzva, aby sme si uvedomili, že naša najväčšia sila spočíva v starostlivosti jedného o druhého a o náš jediný domov.
Dokumentárny film Kráľovné radosti sleduje osudy troch ukrajinských drag queens, Marlene, Monroe a Aury, ktoré sa navzdory prebiehajúcej ruskej invázii na Ukrajine rozhodli ostať doma a bojovať za inklúziu LGBTQ+ komunity. Príbeh sa odohráva v turbulentnom období od Majdanu (2014) až do jari 2024. Film dáva do kontrastu okázalý svet drag show s každodennou brutalitou vojny. Marlene, milovaná ikona vo svete dragu, skrýva svoju zraniteľnú stránku v podobe Alexandra, ktorý zápasí s traumou a rodinnými povinnosťami. Populárna influencerka Monroe objavuje svoju rozvíjajúcu sa rodovú identitu a zároveň bojuje za práva LGBTQ+ komunity. Aure pomáha láska k dragu vyrovnať sa s chaosom vojny, kým neúnavne bojuje za inklúziu v armáde aj v spoločnosti. Charitatívna drag show sa stane silným momentom jednoty a odolnosti. Postupne sa odkrývajú komplexné osobnostné črty protagonistov/protagonistiek spolu s ich pochybnosťami a životnými ťažkosťami. Tie však nie sú prekážkou pri oslave života. Naopak, v ťažkých chvíľach sa ukazuje sila a odvaha postáv, ktoré sa rozhodli čeliť nepriazni osudu. Tento film predstavuje príbeh sebapoznania, lásky, nádeje a sily nachádzať radosť aj v tých najtemnejších časoch. Film Kráľovné radosti bol nominovaný na cenu Zlatý Alexander v sekcii Súťaž debutov na Festivale dokumentárnych filmov Solún 2025 (Grécko).
Premietanie uvedie Roman Samotný.
---
Podujatie je spolufinancované Európskou úniou.
Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Na Slovensku máme 1 200 environmentálnych záťaží, z toho 260 v alarmujúcom stave. Tieto miesta sa stávajú symbolom nášho vzťahu k zemi a svedectvom o deštruktívnej povahe človeka. Tri režisérky skúmajú tri najznečistenejšie lokality a prinášajú film ako formu terapie klimatickej úzkosti.
Čo znamená žiť v oblasti, ktorá je dlhodobo zaťažená chemickým znečistením? Dokument približuje každodennú realitu ľudí žijúcich v regiónoch postihnutých environmentálnou záťažou a ukazuje, aký vplyv môže mať dlhodobá kontaminácia na zdravie, životné prostredie aj fungovanie celých komunít. Zároveň otvára otázky zodpovednosti, riešenia starých ekologických záťaží a toho, ako sa s touto situáciou vyrovnávajú ľudia, ktorí v týchto oblastiach žijú.
Počas diskusie po filme sa zameriame na vznik filmu, skúsenosti tvorcov z natáčania a na komunikáciu s ľuďmi z dotknutých lokalít. Budeme hovoriť o tom, ako obyvatelia vnímajú život v zasiahnutom prostredí, aké príbehy a skúsenosti počas natáčania priniesli a čo môže pohľad miestnych komunít ukázať o širšom probléme environmentálnych záťaží na Slovensku. Otvoríme aj otázku, ako o podobných témach hovoriť tak, aby nezostali iba problémom konkrétnych regiónov.
Diskutovať budú režisérky filmu Viera.Čákanyová, Barbora Sliepková, Lucia Kašová a starostka obce Predajná Tatiana Čontofalská.
Diskusiu v slovenčine moderuje Viktória Novotňaková.
---
Podujatie je spolufinancované Európskou úniou
Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Hind žije viac ako dvadsať rokov v manželstve poznačenom vynúteným odlúčením. Jej manžel si odpykáva doživotný trest v izraelskom väzení a patrí medzi tisíce palestínskych mužov uväznených ďaleko od ich rodín. Návštevy sú zriedkavé, fyzický kontakt zakázaný a intimita nemožná. Napriek tomu Hind neprestáva snívať o tom, že sa stane matkou. Vďaka utajovanej sieti našli palestínski väzni spôsob, ako prepašovať svoje spermie a umožniť tak svojim manželkám počať dieťa umelým oplodnením. Film sleduje Hind v najosobnejších momentoch tejto cesty, od tajných telefonátov cez lekárske vyšetrenia až po chvíle nádeje či ťaživej neistoty. Jej príbeh dopĺňajú hlasy ďalších žien, lekárov a bývalých väzňov, ktorých výpovede odhaľujú, že dôsledky väznenia siahajú za múry väznice. Film zachytáva domáce prostredie i prísne strážené inštitúcie a ukazuje, ako láska, túžba a rodičovstvo pretrvávajú aj v tých najtvrdších podmienkach. Zobrazením udalostí v reálnom čase mení pohľad na materstvo a ukazuje, že ho neformuje len osobná túžba, ale aj moc, kontrola a vynútené odlúčenie. Odkrýva príbehy žien, ktorých telá sa stávajú miestom tichého odporu, a zobrazuje životy rozkolísané medzi čakaním, nádejou a bolesťou z vytrvania. Film Pre život mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Visions du Réel 2026 v meste Nyon vo Švajčiarsku.
Keď sa vojna a okupácia stanú súčasťou každodennej reality, mení sa aj význam bežného života. Stretnúť sa s blízkymi sa zdá nedosiahnuteľné, bezpečie a istota sa stávajú vzácnosťou a priviesť na svet dieťa sa mení na akt odporu. V diskusii po filme sa hostia – Salma Al Henami, ktorá má slovensko-jemenský pôvod, Rami Jacob, narodený v Libanone, a Julián Vrábel, ktorý strávil dva mesiace na Západnom brehu Jordánu – budú venovať otázke, čo znamená rodina, keď ju okrem lásky formuje aj vytrvalosť a boj o prežitie.
Diskusia bude prebiehať v slovenčine a bude tlmočená do slovenského posunkového jazyka.
---
Podujatie je spolufinancované Európskou úniou.
Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
Podujatie je prístupné aj s audiokomentárom a popisnými titulkami vďaka projektu IncluCine 2, ktorý je realizovaný v rámci schémy Collaborate to Innovate pod záštitou Europa Cinemas a je financovaný z programu Kreatívna Európa – MEDIA.

Dokumentárny film Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho nás berie na výpravu do troch najväčších environmentálnych záťaží na Slovensku. Po slovenskej premiére na festivale Jeden svet a následnej diskusii sa presúvame do Ost Blocku, kde dystópia pokračuje.
Za mixpultom bude Aid Kid – český producent, hudobník a autor hudby k filmu, ktorý nás svojou elektronikou prevedie hlbšie do toxickej zóny.
Čaká nás noc na pomedzí filmovej dystópie a elektronického undergroundu. S tvorivým tímom, s filmovými nadšencami a so všetkými, ktorí sa neboja vstúpiť do zóny nikoho.
22. 10. 2026 | Ost Block, Bratislava
Vstup voľný. Zóna otvorená pre všetkých.

Upozornenie: Bezplatný lístok na projekciu je potrebné zakúpiť si vopred.
Komu pomáhať?
Dieťaťu. Žene. Zranenému vojakovi. Civilistovi na druhej strane frontu. Alebo všetkým rovnako? Ako si vybrať?
Humanitárna pomoc stojí na štyroch základných princípoch: ľudskosť, nestrannosť, neutralita a nezávislosť. Lenže čo sa stane, keď sa tieto princípy stretnú s realitou vojny, prírodnej katastrofy, požiadavkami darcov alebo politického prostredia?
Je pomoc vojakovi ešte humanitárnou pomocou? Mali by sme pomáhať aj Rusom, ak pomoc potrebujú? Je fér hovoriť o pomoci „ženám a deťom“, keď sa k mužom pomoc dostáva menej? A dá sa zostať neutrálny voči utrpeniu, keď zároveň vidíme, kto ho spôsobuje?
O týchto a mnohých ďalších dilemách sa budeme rozprávať spoločne v interaktívnej debate s Mariánom Cehelníkom, humanitárnym pracovníkom, a Andreou Najvirtovou, riaditeľkou organizácie Človek v ohrození.
Spoločne sa pozrieme na to, čo znamenajú základné princípy humanitárnej pomoci v praxi – a čo robiť v situáciách, keď nie je jednoduché rozhodnúť, čo je správne.
Súčasťou podujatia bude aj slovenská premiéra krátkeho dokumentárneho filmu Zvuk nádeje (17m). Film sleduje každodenný život troch humanitárnych pracovníkov EÚ v Sýrii, na Haiti a v Burundi. Prostredníctvom príbehov ľudí, ktorým pomáhajú, dokument približuje, ako humanitárna pomoc nielen zachraňuje životy a zmierňuje utrpenie, ale zároveň pomáha komunitám znovu nadobudnúť pocit normálnosti, dôstojnosti a nádeje.
Podujatie je súčasťou kampane Voices of Humanity, ktorú realizuje EÚ a má za cieľ zvýšiť povedomie o humanitárnej pomoci EÚ a o princípoch, ktorými sa humanitárna činnosť riadi na celom svete.
.jpg)
.png)






.png)