Maróni, potomkovia zotročených Afričanov v Suriname, ktorým sa podarilo utiecť z plantáží, už stáročia odolávajú tlaku kapitalistickej spoločnosti a dodnes prežívajú najmä vďaka tradičným hodnotám svojich predkov. V posledných rokoch sa však ekonomickým záujmom podarilo preniknúť aj do útrob pralesa.

Vo filme Monikondee sledujeme lodníka Boogieho. Plaví sa po rieke Maroni, ktorá tvorí hranicu medzi Surinamom a Francúzskou Guyanou, aby dopravil odľahlým komunitám Marónov a pôvodných obyvateľov kriticky dôležité zásoby. Hoci si ľudia v týchto komunitách dorábajú vlastné potraviny, sú čoraz viac odkázaní na lodníkov a ich každodenné návštevy. Povodne a suchá spôsobené zmenou klímy ničia úrodu a ťažbou zlata sa znečisťujú vodné zdroje. Boogieho pracovné a tradičné povinnosti si začnú odporovať, keď ho vodcovia klanu vyzvú, aby sa zúčastnil na súdnom procese so svojím synovcom. Čím ďalej sa plaví proti prúdu rieky, tým nepredvídateľnejšia je jeho cesta.

Hoci je hlavným rozprávačom Boogie, o túto rolu sa delí s každým, koho stretne. Spôsob podania tohto príbehu čerpá inšpiráciu z tradičnej marónskej techniky mnohohlasného rozprávania mato, pri ktorej hlavnú dejovú líniu prerušujú ostatní a dopĺňajú ju o vlastné príbehy a piesne. Tvorcovia pripravili scenár v spolupráci s účinkujúcimi, ktorí vo filme reprodukujú svoje vlastné životy.

Film Monikondee získal Cenu za nehmotné kultúrne dedičstvo na festivale Cinéma du Réel 2025 v Paríži (Francúzsko).