Lístky

Slávnostné otvorenie spojené s odovzdávaním Ceny Eleny Lackovej a premietaním filmu Nepodľahnem nenávisti. Po projekcii vás spolu s Bankou SLSP a komunitným centrom Mareena pozývame na výnimočnú ochutnávku cudzokrajných kuchýň. Môžete sa tešiť na autentické jedlá z rôznych kútov sveta, pripravené našimi priateľmi z Palestíny, Iránu, Ukrajiny a mnohých ďalších.

O FILME:

Palestínsky lekár Izzad-Dín Abúléš je muž s nezvyčajne veľkým srdcom. Film Nepodľahnem nenávisti sleduje jeho životnú púť z utečeneckého tábora Džabálijá v Gaze cez Torontskú univerzitu až po izraelský Najvyšší súd. Abúléš bol prvým palestínskym lekárom, ktorý pracoval na izraelskom pôrodníckom oddelení. Keď však izraelské tanky zničia jeho domov a zabijú jeho tri dcéry, Abúléšova cesta odpustenia a zmierenia čelí najväčšej skúške.

Keď sa Daliborovi po dvoch rokoch otvoria brány väzenia, víta ho dysfunkčná rodina. Chýba mladší brat Kevin, ktorý žije s násilníckym otcom alkoholikom. Po konfrontácii s otcom pomáha Dalibor mame vyhrať boj o opateru Kevina, aby ho ochránil pred podobným trápením, aké zažil on sám. V snahe vymaniť sa zo začarovaného kruhu nájde útočisko v putovnom cirkuse. Tam sa naučí liečiť si rany originálnym spôsobom – stáva sa fakírom. Film prostredníctvom Daliborovho príbehu skúma silu čeliť nepriazni osudu a ponúka hlboký pohľad na transformačnú cestu jednotlivca odhodlaného prepísať scenár svojho života. Debutujúci režisér Roman Ďuriš dopĺňa tento surový a zároveň intímny obraz vzdorujúceho hrdinu o metaforickú rovinu. Dalibor predvádza pred publikom chrlenie a hltanie ohňa, ktoré v spektakulárnej skratke symbolizuje jeho zápas so životom.

Po premietaní nasleduje diskusia s režisérom filmu. Diskusia bude tiež tlmočená do slovenského posunkového jazyka.

Po záhadnej smrti Zahry na Kábulskej univerzite sa jej hazárska rodina v odľahlých horách stredného Afganistanu vydáva na cestu za pravdou a spravodlivosťou. Film vyrozprávaný z pohľadu Zahrinej mladšej sestry Frešty sa stáva dojímavou úvahou o láske, strate a vytrvalosti v období rastúcich nepokojov spojených s nástupom Talibanu.

Režisér bude prítomný na diskusii v anglickom jazyku po premietaní. Diskusia bude tiež tlmočená do slovenského posunkového jazyka.

Šestnásťročná kurdská dievčina Runa, sirota, ktorej matka zmrzla v lese na poľsko-bieloruských hraniciach, musí rýchlo dospieť a postarať sa o štyroch mladších bratov a otca. V utečeneckom tábore sa spoločne snažia vyrovnať s traumou a začať nový život v Poľsku. Runiným útočiskom pred každodennými starosťami sa stáva skicár plný kresieb, ktoré postupne ožívajú. Film prináša čiastočne animovaný príbeh o dospievaní v období globálnej utečeneckej krízy.

Po premietaní nasleduje diskusia v slovenskom jazyku s novinárkou Annou Jackovou a fotografkou Michaelou Nagyidaiovou. Diskusia bude tiež tlmočená do slovenského posunkového jazyka.

Ako prežiť život, ak sa narodíte ako syn nacistického vraha? Reportér a spisovateľ Martin Pollack sa vydal po stopách svojho biologického otca, aby vrátil dôstojnosť a identitu jeho obetiam. Mnohé z nich boli zavraždené aj na Slovensku po potlačení SNP. – Elitný nacista Gerhard Bast sa po potlačení SNP podieľal na vraždení partizánov a civilného obyvateľstva v okolí Banskej Bystrice a Ružomberka. Rakúsky novinár a spisovateľ Martin Pollack je jeho biologický syn. V knihe Smrť v bunkri sa vydal po Bastových stopách aj na Slovensko. Dnes sa sem však vracia už len prostredníctvom svojho prekladateľa, kolegu spisovateľa a priateľa Michala Hvoreckého. Ten vo filme vyhľadá viaceré takmer zabudnuté miesta pamäti spojené s Bastovými zločinmi aj žijúcich pamätníkov SNP a svedkov Bastovho vraždenia. Cestou si kladie naliehavú otázku: Čo dnes pre slovenskú kolektívnu pamäť znamená odkaz SNP, ktorým Slovensko odmietlo fašistickú ideológiu, postavenú na netolerancii a nenávisti, a postavilo sa na správnu stranu dejín?

Po premietaní nasleduje diskusia v slovenskom jazyku. Diskusia bude tiež tlmočená do slovenského posunkového jazyka.

Jezídska tínedžerka sa len nedávno vrátila zo zajatia Islamského štátu a snaží sa vyrovnať so svojou traumou, zatiaľ čo záchranári hľadajú jej nezvestných príbuzných. Zábery, ktoré urobila svojou kamerou, vykresľujú príbeh genocídy jezídov a jej následky.

Ocenenia:

Activist Documentary Award – festival Movies that Matter Haag 2024 (Holandsko)

Cena poroty za najlepší dlhometrážny dokument – Medzinárodný filmový festival San Sebastián 2024 (Španielsko)

Niekde na Slovensku žije chlapec, ktorý sa podobá na hlavného hrdinu našej knižky –Benjamína. Aj on rozpráva rukami. Aj on má päť rokov. A aj on by chcel chodiť do škôlky. Veľmi.

Kde je problém? Veď môže: má predsa kopec kamošov na dvore. Aj v materskom centre. Lenže jemu v tej škôlke pri dome povedali, že ho nemôžu vziať, lebo vraj „nemajú podmienky“. V inej škôlke, kúsok cez cestu, mu zasa vysvetlili, že mu „bude lepšie medzi takými, ako je on“. A v ďalšej, kam by síce musel cestovať autobusom – ale to by nevadilo, veď to je aké dobrodružstvo –, by vraj s tým, aby tam bol, „nesúhlasili rodičia iných detí“.

A to sa môže? Povedať dieťaťu: „My ťa tu nechceme?“

Nemôže, ale tým výnimočným deťom, ktoré dokážu čítať potme, rozprávať rukami, riadiť elektrický vozík tak dobre ako dospelí auto, sa to fakt deje. Často počúvajú: „My ťa tu nechceme! My to s tebou nevieme!“ A počujú to ešte skôr, než by tí, ktorí to hovoria, aspoň na chvíľu vyskúšali, ako by to fungovalo.

Tie odmietnutia bolia. A tak sme vymysleli knižku nielen o tom, ako funguje taký pokazený svet, v ktorom sú „iné“ deti často vytláčané na okraj, ale aj o tom, ako ho spolu opraviť, urobiť lepším, férovejším. Môžete si v nej prečítať, ako istý Benjamín, chlapec so sluchovým znevýhodnením, utiekol zo škôlky a čo všetko pritom zažil. Aj s kamoškou Trndou. Deti so znevýhodnením sú akční hrdinovia. Fakt!

Budete si čítať a popritom sa naučíte rôzne znaky. Ale nielen to: vymyslíte si vlastné – a zistíte, že spôsobov, ako sa na seba napojiť, je veľa. Pochopíte, že na rozhovor s „inými“ deťmi nepotrebujete mať pribalený akýsi manuál, návod na použitie, že veľa vecí zvládnete: buď intuitívne, alebo keď popremýšľate.

Čítanie z knižky Idy Želinskej a Veroniky Kolejákovej bude simultánne prekladané do slovenského posunkového jazyka.

Čo robí muža mužom a ženu ženou? Aká je medzi nimi hranica – a záleží na nej vôbec? Juhoafrická kráľovná krásy Sharon-Rose Khumalo prepadá kríze identity, keď sa dozvie, že je intersex osobou. V snahe vyrovnať sa s rodovou dysfóriou potrebuje podporu od niekoho, ako je ona. Pomôcť jej je ochotný len Dimakatso Sebidi, maskulínne sa prezentujúci intersex aktivista, ktorý je, ako sa ukáže, jej pravým opakom. Dva paralelné, avšak odlišné príbehy ponúkajú intímny pohľad na životné ťažkosti ľudí, ktorí sa narodili do mužsko-ženského sveta, kde sa však ocitajú na pomedzí dvoch pohlaví. V kreatívnom dokumente Kto nie som zaznie po prvý raz hlas dlho prehliadaných a väčšinou mlčiacich dvoch percent svetovej populácie – intersex ľudí.

Po projekcii bude nasledovať diskusia v Anglickom jazyku s producentom filmu Andreiom Zincom. Diskusia bude tiež tlmočená do slovenského posunkového jazyka.

Režisérka Chloe Abrahams v hypnoticky kinematografickom ľúbostnom liste pláva časom a generáciami a otvára citlivé otázky, ktoré jej mama a stará mama dlho zametali pod koberec. Nežne tak rozmotáva bolestivé uzly v minulosti jej rodiny, o ktorej sa doteraz nehovorilo.

Diana Fabiánová uvedie film v slovenskom jazyku.