Lístky

Aké to je, dokončiť nový slovenský dokumentárny film? Ako dlho to trvá? Čo to človeku dá a čo zoberie? Ako sa v priebehu tvorby mení vzťah tvorcov k spracovávanej téme? Majú tvorcovia po dokončení filmu vyhraté a čakajú ich úspechy na medzinárodných festivaloch? Pozývame vás debatovať naživo a zároveň v priamom prenose Rádia Devín s dvomi dokumentaristkami a jedným dokumentaristom, ktorých filmy uvedie tento rok Jeden svet v premiére.

Hostia:

Tomáš Bača, autor filmu Tam, kde bocian pristál s Amáliou

Diana Fabiánová, režisérka filmu Hranice vernosti

Andrea Kalinová, režisérka snímky Sanatórium Nádej

Eva Križková, riaditeľka festivalu Jeden svet

Moderuje Zuzana Golianová. Diskusia bude prebiehať v slovenčine a bude tlmočená do slovenského posunkového jazyka

Dátum a čas: 22. 10.o 17.00

Miesto: Námestie Nežnej revolúcie (priestor pred Starou tržnicou)

Komu patrí mesto?

Vytvárame svet, v ktorom ulice patria ženám a Henrymu Acordovi, nábrežia Danielovi Tupému, kluby Jurajovi a Matúšovi a krajina všetkým, ktorým novelizovaná ústava zobrala právo na existenciu. Vytváraj tento svet s nami! Pridaj sa k tanečno-performatívnemu pochodu mestom a zaži, aké to je kráčať ulicami bez strachu.

Pridaj sa k tanečno-performatívnemu pochodu mestom a zaži, aké to je, kráčať ulicami bez strachu.

Spolu sa naučíme jednoduchú choreografiu, ktorá sa stane naším spoločným jazykom. Budeme kráčať, spomaľovať, tancovať a oslavovať predstavu mesta a krajiny, kde sa všetky a všetci cítime bezpečne.

Trochu protest, trochu tanec a veľa nás.

Feministické mesto a otvorená krajina – nech sú právom, nielen želaním.

Trasa: zo stretnutia na Nám. SNP sa spoločne vydáme až pred kino Lumière.

Po pochode bude nasledovať premietanie dokumentu Chvíľky nádeje, ktorý zachytáva cestu hnutia Milión chvíľok pre demokraciu od masových protestov na Letnej až po otázky, čo má zmysel. Film doplní diskusia, v ktorej budeme kriticky reflektovať krízu demokracie a uvažovať o tom, aké sú úlohy občianskych iniciatív v spoločnosti. Majú vlastne šancu niečo zmeniť? A kde leží hranica medzi občianskym aktivizmom a politikou – a čo sa stane, ak ju niekto prekročí?

Hostia:

• Mikuláš Minář, spoluzakladateľ spolku Milión chvíľok pre demokraciu

• Amálie Kovářová, režisérka filmu Chvíľky nádeje

• Katarína Mišíková, Otvorená kultúra!

Moderuje Lukáš Osvald, Človek v ohrození.

Lístky na film: https://jedensvet.cinepass.sk/sk/tickets/?day=all

Choreografia a text: Zuzana Psotková / Hudba: Alex Gutrai a Ján Mikuš / Spev: Ľudmila Klimková / Produkcia a protestné know-how: Verona Němcová / Outfity a vizuál: Alexandra Tamásová, Verona Němcová / Koncept: Tím AW

Gruzínska matka sa v snahe zabezpečiť dcére strechu nad hlavou rozhodne podstúpiť náhradné materstvo. To, čo sa spočiatku javí ako rýchly zárobok, sa zmení na obrovskú obetu, ktorá núti človeka klásť si otázku, kam až sú matky schopné zájsť.

Ocenenie: Cena za ľudské práva – CPH:DOX Kodaň 2025 (Dánsko)

Olivia Popp, členka medzinárodného programového tímu festivalu, uvedie film v angličtine.

V roku 2019 sa na pražskej Letnej zišlo takmer tristotisíc ľudí. Demonštrovali proti premiérovi, prezidentovi, ale predovšetkým za demokraciu. Z pódia sa im prihovárali dvaja študenti, ktorí sa báli o budúcnosť Českej republiky. Unikátny film o Mikulášovi Minářovi a Benjaminovi Rollovi odkrýva strhujúci príbeh zakladateľov hnutia Milión chvíľok pre demokraciu. Režisérka Amálie Kovářová nakrúcala šesť rokov zákulisie spolku, ktorý bol v pozadí najväčšieho politického protestu od Nežnej revolúcie. Prešiel si úspechmi aj pádmi, nadšením aj letargiou, vynášaním do nebies i sklamaním podporovateľov. A to všetko od začiatku prežívali aj Mik a Ben, chalani, ktorí verili, že aj v ťažkých chvíľach môže zvíťaziť nádej.

Po projekcii filmu nasleduje diskusia v slovenčine a češtine so simultánnym tlmočením do angličtiny:

Ako sa dajú chrániť demokratické hodnoty v čase, keď verejný priestor čoraz viac zapĺňa polarizácia, nedôvera, nenávistný jazyk, dezinformácie a jedna kríza strieda druhú? Akú úlohu v tom majú občania a iniciatívy ako slovenská Otvorená kultúra či český spolok Milión chvíľok pre demokraciu, ktoré dlhodobo mobilizujú verejnosť na obranu demokracie, otvorenej kultúry a európskych hodnôt? Majú vlastne šancu niečo zmeniť? A kde leží hranica medzi občianskym aktivizmom a politikou – a čo sa stane, ak ju niekto prekročí?

Hostia:

• Mikuláš Minář, spoluzakladateľ spolku Milión chvíľok pre demokraciu
• Amálie Kovářová, režisérka filmu Chvíľky nádeje
• Katarína Mišíková, Otvorená kultúra!

Moderuje Lukáš Osvald, Človek v ohrození.

Podujatie je súčasťou európskeho projektu CLAD – Citizens & Libraries Against Disinformation, ktorého cieľom je poskytnúť občanom na Slovensku a v Portugalsku nástroje na rozpoznávanie dezinformácií. Viac informácií o projekte: www.goethe.de/clad

Film jetiež súčasťou programu školských projekcií (Jeden svet na školách). V prípade záujmu o zapojenie vašej školy nájdete podrobnosti na tomto odkaze.

„Ak má mačka mačiatka v jazdeckej škole, neznamená to, že sú lipicany,“ píše sa v komentári rakúskeho denníka k prípadu naturalizácie režisérky Olgy Kosanović, ktorý si všimli médiá. Vymedzenie sa voči iným vytvára pocit identity a súdržnosti – silný dojem „nás“. Aký je to pocit a na akých sociálnych štruktúrach stojí? Tento film založený na osobnej skúsenosti skúma emotívnu otázku spolupatričnosti.

Film K lipicanom máme ďaleko je nominovaný na cenu Na druhý pohľad.

Študentská porota o filme:

Dokumentárny film K lipicanom máme ďaleko (Noch lange keine Lipizzaner, 2025) je autorským projektom režisérky Olgy Kosanović, ktorá vychádza z vlastnej skúsenosti s procesom získavania rakúskeho občianstva. Tému však nevzťahuje len na seba, ale prostredníctvom „hovoriacich hláv“ a autentických záberov ľudí, ktorí sa snažia získať rakúske občianstvo, rozširuje pohľad na systém ako taký. V jej dokumente sa šikovne a precízne prelínajú národne témy a koncepty, ktoré sa potom aplikujú na rakúsku identitu, len aby ju položili na kolená. Vďaka humoru a ľahkosti môže divák vstúpiť do dialógu bez toho, aby film pôsobil ťažkopádne. Režisérka pracuje s výraznými farbami, krátkymi hranými skečmi, ale aj s výpoveďami rakúskych odborníkov k danej problematike. Film núti diváka rozmýšľať nad tým, čo definuje naše občianstvo a ako môže niekto byť len túlavou mačkou, keď ani lipican nie je čistokrvný.