Lístky

Upozornenie: Bezplatný lístok na podujatie je potrebné zakúpiť si vopred.

Európsky akt o prístupnosti prináša nový impulz pre prístupnejšiu audiovíziu. Ako sa jeho uplatňovanie premieta do praxe? Čo znamená pre filmový sektor a aké zmeny prináša publiku? Prinášajú nové pravidlá už aj konkrétne výsledky? A kde sa ich napĺňanie zadrháva? Šiesty ročník Audiovízie bez bariér otvorí tieto otázky v rámci ďalšej relevantnej jednosvetovej medzinárodnej diskusie.

Domáci aj zahraniční odborníci a odborníčky sa zamerajú na dosah novej legislatívy na audiovizuálny sektor a jasne pomenujú príležitosti, ktoré otvára pre prístupnosť filmovej tvorby, festivalov a distribúcie. Pozrieme sa na konkrétne prínosy aj výzvy jej uplatňovania na Slovensku, aj v širšom kontexte Európskej únie. Čo sa už podarilo zmeniť? Kde narážame na nedostatok zdrojov, skúseností či spolupráce? Prečo viac naozaj neradno riešiť prístupnosť len pro-forma a čo potrebujeme vedieť už dnes, aby sme sa vyhli zbytočným prešľapom či pochybeniam, ktoré napokon môžu vyjsť draho?

Od otázok prejdeme ku konkrétnym riešeniam. Ľudia z filmového prostredia, inštitúcií aj oblasti prístupnosti spoja svoje skúsenosti, aby sa nové požiadavky a európske štandardy premietli do skutočných zmien v slovenských kinách.

Pridajte sa k nám a buďte pri tom!

Moderuje:

Emília Perez - expertka v oblasti prístupnosti, Culture Access Lab, Katedra translatológie FF UKF v Nitre

Diskutovať budú:

Mariana Chytilová - konzultantka prístupnosti, inklúzie a diverzity, Česká republika

Gabriele Uzzo - výskumník a manažér prístupnosti SudTitles, Taliansko

Slavomíra Sálayová - členka rady Audiovizuálneho fondu, Slovensko

Natália Centková - projektová manažérka Kina Úsmev pre inklúziu, Slovensko

Diskusia bude simultánne tlmočená z / do slovenského posunkového jazyka, ako aj zo slovenčiny do angličtiny.

Na diskusiu bude nadväzovať neverejný okrúhly stôl v ktorom sa do pomenovávania problémov a hľadania riešení ponoríme spoločne so zástupcami komunít znevýhodnených v prístupe ku kultúre.

Spoluorganizátorom panelovej diskusie je Katedra translatológie FF UKF v Nitre s podporou projektu VEGA 2/0092/23 Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru.

---

Podujatie je súčasťou projektu IncluCine 2, ktorý je realizovaný v rámci schémy Collaborate to Innovate pod záštitou Europa Cinemas a je financovaný z programu Kreatívna Európa – MEDIA.

Trailer filmu s AUDIOKOMENTÁROM

Soraya už vo veku šestnásť rokov vytvára ohromujúce kresby a sochy, rovnako nádherné ako temné. Cieľavedomá afganská sochárka a ilustrátorka sa už päť rokov snaží ujsť z Iránu za matkou do Rakúska. V tomto mierne drsnom autoportréte sú mrazivé zábery jej pokusov o útek pretkané politickými správami z Afganistanu a videami, na ktorých spieva a tancuje alebo ukazuje, aké má modriny. Soraya je vydatá za násilníka a je odhodlaná formovať vlastnú budúcnosť. Mehrdad Oskouei režíroval celý film na diaľku, zatiaľ čo Soraya robila viac ako päť rokov všetky zábery svojím mobilným telefónom. Film robia ešte pestrejším snímky jej kresieb a snové animácie. Pre Sorayu umenie nie je obyčajným koníčkom. Do kresieb a sôch, ktoré vyrába z rozmočených kartónov na vajcia alebo z hliny, čo nachádza počas úteku, vkladá všetky svoje starosti, radosti a obavy. Na mnohých kresbách opakovane zobrazuje vernú líšku, ktorá jej robí spoločnosť na cestách, ružový mesiac, čo na ňu neustále dohliada, a vždy smejúceho sa klauna – postavu, s ktorou sa Soraya stotožňuje.

Ocenenia:

Cena IDFA pre najlepší dlhometrážny dokument – IDFA Amsterdam 2025 (Holandsko)

Veľká pečiatka pre najlepší film v medzinárodnej súťaži – ZagrebDox 2026 v Záhrebe (Chorvátsko)

Cena poroty a Cena publika pre najlepší medzinárodný dokument – Docville 2026, Leuven (Belgicko)

Medzinárodná cena Stefana Jarla pre najlepší medzinárodný dokumentárny film – Festival dokumentárnych filmov Tempo 2026, Štokholm (Švédsko)

Nižšie ponúkame vyjadrenie poroty študentskej súťaže Na druhý pohľad:

Dokument prináša silný príbeh s ešte silnejšou hrdinkou, ktorá si prechádza komplikovanými situáciami. Jej príbeh v sebe nesie odvahu a odhodlanie prekonávať náročné prekážky. Film je obdivuhodný aj voľbou techniky, keďže väčšina záberov bola natočená na mobilný telefón hlavnej hrdinky, a to aj v situáciách, keď to pre ňu nebolo najbezpečnejšie. Výnimočná je i formálna stránka dokumentu, ktorá využíva denníkovú či vlogovú formu zaznamenávania. Vďaka tomu pôsobí film osobnejšie a dôveryhodnejšie. Dokument je obohatený pestrými kresbami a animáciami, ktoré vytvorila hlavná hrdinka. Tieto prvky nám pomáhajú nahliadnuť do jej vnútorného sveta a sú zrkadlom pocitov, ktoré by sa nedali vysvetliť slovami tak dobre ako umením. Je obdivuhodné, aký bohatý umelecký život vedie protagonistka v takej ťažkej životnej situácii. Je to jej útočisko a dodáva jej vnútornú silu, čo ju posúva ďalej, a ona sa nevzdáva. Najmä tieto časti filmu obohacujú snímku natoľko, že ju zaraďujeme medzi formálne originálnejšie snímky tohto ročníka festivalu. Vnútorný svet hlavnej hrdinky je reprezentovaný prostredníctvom alegórií. Vďaka tomu sa jej osobný kontext rozširuje do univerzálneho, v ktorom si divák dokáže nájsť a interpretovať vlastné významy.

Po premietaní budú o vzniku filmu diskutovať režisér Mehrdad Oskouei a spolurežisérka a protagonistka v jednej osobe Soraya Akhlaghi. Dozvieme sa, ako prebiehala ich spolupráca na diaľku počas piatich rokov nakrúcania, čo si získanie slobody vyžadovalo v praktickej aj osobnej rovine a ako sa zo surových záberov nakrúcaných mobilným telefónom postupne stával hotový film. Diváci tak budú mať jedinečnú príležitosť vypočuť si osobu, ktorá tento príbeh sama prežila, ako aj režiséra, ktorý pomohol preniesť ho na plátno, a položiť otázky o projekte, ktorý vznikal roky.

Diskusiu, ktorá bude prebiehať v angličtine a perzštine, bude moderovať slovensko-iránska standup komička a aktivistka Nasi (Nastaran Motlagh). Diskusia bude tlmočená do slovenského posunkového jazyka.

---

Podujatie je súčasťou projektu IncluCine 2, ktorý je realizovaný v rámci schémy Collaborate to Innovate pod záštitou Europa Cinemas a je financovaný z programu Kreatívna Európa – MEDIA.

Musíme prežiť je filmová odysea naprieč našou spoločnou planétou Zem, ktorá zachytáva, ako nevšedne sa ľudia prispôsobujú, pretrvávajú a nachádzajú nádej v časoch, keď sa náš domov mení. Nakrúcala sa na štyroch kontinentoch a pozýva nás do rozličných „izieb“ nášho globálneho domova: na krehké súostrovie Outer Banks v USA, kde si oceán postupne nárokuje svoje územie, do rozľahlej mongolskej púšte, kde rodina napriek nepriaznivým okolnostiam sadí stromy, do jaskynného mesta Coober Pedy v Austrálii, kde ľudia žijú pod rozpáleným zemským povrchom, a na ľadové brehy Grónska, kde sa dávne rybárske tradície pretavujú do nových začiatkov. Cez osobné príbehy protagonistov film odhaľuje nielen výzvy, s ktorými sa pasuje meniaci sa svet, ale aj nezlomného ducha tých, ktorí v ňom žijú. Každá scéna je obrazom ľudskej odolnosti, pripomienkou toho, že napriek vzdialenosti a odlišnostiam nás spájajú spoločné korene, jedna obloha a jedna krehká planéta. Nie je to film o zúfalstve, ale o odvahe. Je to výzva, aby sme si uvedomili, že naša najväčšia sila spočíva v starostlivosti jedného o druhého a o náš jediný domov.

Dokumentárny film Kráľovné radosti sleduje osudy troch ukrajinských drag queens, Marlene, Monroe a Aury, ktoré sa navzdory prebiehajúcej ruskej invázii na Ukrajine rozhodli ostať doma a bojovať za inklúziu LGBTQ+ komunity. Príbeh sa odohráva v turbulentnom období od Majdanu (2014) až do jari 2024. Film dáva do kontrastu okázalý svet drag show s každodennou brutalitou vojny. Marlene, milovaná ikona vo svete dragu, skrýva svoju zraniteľnú stránku v podobe Alexandra, ktorý zápasí s traumou a rodinnými povinnosťami. Populárna influencerka Monroe objavuje svoju rozvíjajúcu sa rodovú identitu a zároveň bojuje za práva LGBTQ+ komunity. Aure pomáha láska k dragu vyrovnať sa s chaosom vojny, kým neúnavne bojuje za inklúziu v armáde aj v spoločnosti. Charitatívna drag show sa stane silným momentom jednoty a odolnosti. Postupne sa odkrývajú komplexné osobnostné črty protagonistov/protagonistiek spolu s ich pochybnosťami a životnými ťažkosťami. Tie však nie sú prekážkou pri oslave života. Naopak, v ťažkých chvíľach sa ukazuje sila a odvaha postáv, ktoré sa rozhodli čeliť nepriazni osudu. Tento film predstavuje príbeh sebapoznania, lásky, nádeje a sily nachádzať radosť aj v tých najtemnejších časoch. Film Kráľovné radosti bol nominovaný na cenu Zlatý Alexander v sekcii Súťaž debutov na Festivale dokumentárnych filmov Solún 2025 (Grécko).

Premietanie uvedie Roman Samotný.

---

Podujatie je spolufinancované Európskou úniou.

Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Na Slovensku máme 1 200 environmentálnych záťaží, z toho 260 v alarmujúcom stave. Tieto miesta sa stávajú symbolom nášho vzťahu k zemi a svedectvom o deštruktívnej povahe človeka. Tri režisérky skúmajú tri najznečistenejšie lokality a prinášajú film ako formu terapie klimatickej úzkosti.

Čo znamená žiť v oblasti, ktorá je dlhodobo zaťažená chemickým znečistením? Dokument približuje každodennú realitu ľudí žijúcich v regiónoch postihnutých environmentálnou záťažou a ukazuje, aký vplyv môže mať dlhodobá kontaminácia na zdravie, životné prostredie aj fungovanie celých komunít. Zároveň otvára otázky zodpovednosti, riešenia starých ekologických záťaží a toho, ako sa s touto situáciou vyrovnávajú ľudia, ktorí v týchto oblastiach žijú.

Počas diskusie po filme sa zameriame na vznik filmu, skúsenosti tvorcov z natáčania a na komunikáciu s ľuďmi z dotknutých lokalít. Budeme hovoriť o tom, ako obyvatelia vnímajú život v zasiahnutom prostredí, aké príbehy a skúsenosti počas natáčania priniesli a čo môže pohľad miestnych komunít ukázať o širšom probléme environmentálnych záťaží na Slovensku. Otvoríme aj otázku, ako o podobných témach hovoriť tak, aby nezostali iba problémom konkrétnych regiónov.

Diskutovať budú režisérky filmu Viera.Čákanyová, Barbora Sliepková.

Diskusiu v slovenčine moderuje Viktória Novotňaková.

Po projekcii a diskusii nasleduje filmová párty v Temnom Ost Blocku.

---

Podujatie je spolufinancované Európskou úniou

Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Hind žije viac ako dvadsať rokov v manželstve poznačenom vynúteným odlúčením. Jej manžel si odpykáva doživotný trest v izraelskom väzení a patrí medzi tisíce palestínskych mužov uväznených ďaleko od ich rodín. Návštevy sú zriedkavé, fyzický kontakt zakázaný a intimita nemožná. Napriek tomu Hind neprestáva snívať o tom, že sa stane matkou. Vďaka utajovanej sieti našli palestínski väzni spôsob, ako prepašovať svoje spermie a umožniť tak svojim manželkám počať dieťa umelým oplodnením. Film sleduje Hind v najosobnejších momentoch tejto cesty, od tajných telefonátov cez lekárske vyšetrenia až po chvíle nádeje či ťaživej neistoty. Jej príbeh dopĺňajú hlasy ďalších žien, lekárov a bývalých väzňov, ktorých výpovede odhaľujú, že dôsledky väznenia siahajú za múry väznice. Film zachytáva domáce prostredie i prísne strážené inštitúcie a ukazuje, ako láska, túžba a rodičovstvo pretrvávajú aj v tých najtvrdších podmienkach. Zobrazením udalostí v reálnom čase mení pohľad na materstvo a ukazuje, že ho neformuje len osobná túžba, ale aj moc, kontrola a vynútené odlúčenie. Odkrýva príbehy žien, ktorých telá sa stávajú miestom tichého odporu, a zobrazuje životy rozkolísané medzi čakaním, nádejou a bolesťou z vytrvania. Film Pre život mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Visions du Réel 2026 v meste Nyon vo Švajčiarsku.

Keď sa vojna a okupácia stanú súčasťou každodennej reality, mení sa aj význam bežného života. Stretnúť sa s blízkymi sa zdá nedosiahnuteľné, bezpečie a istota sa stávajú vzácnosťou a priviesť na svet dieťa sa mení na akt odporu. V diskusii po filme sa hostia – Salma Al Henami, ktorá má slovensko-jemenský pôvod, Rami Jacob, narodený v Libanone, a Julián Vrábel, ktorý strávil dva mesiace na Západnom brehu Jordánu – budú venovať otázke, čo znamená rodina, keď ju okrem lásky formuje aj vytrvalosť a boj o prežitie.

Diskusia bude prebiehať v slovenčine a bude tlmočená do slovenského posunkového jazyka.

---

Podujatie je spolufinancované Európskou úniou.

Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Podujatie je prístupné aj s audiokomentárom a popisnými titulkami vďaka projektu IncluCine 2, ktorý je realizovaný v rámci schémy Collaborate to Innovate pod záštitou Europa Cinemas a je financovaný z programu Kreatívna Európa – MEDIA.

Dokumentárny film Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho nás berie na výpravu do troch najväčších environmentálnych záťaží na Slovensku. Po slovenskej premiére na festivale Jeden svet a následnej diskusii sa presúvame do Ost Blocku, kde dystópia pokračuje.

Za mixpultom bude Aid Kid – český producent, hudobník a autor hudby k filmu, ktorý nás svojou elektronikou prevedie hlbšie do toxickej zóny.

Čaká nás noc na pomedzí filmovej dystópie a elektronického undergroundu. S tvorivým tímom, s filmovými nadšencami a so všetkými, ktorí sa neboja vstúpiť do zóny nikoho.

22. 10. 2026 | Ost Block, Bratislava

Vstup voľný. Zóna otvorená pre všetkých.