Aj tento rok uvedie Jeden svet v spolupráci s medzinárodným festivalom animácie Fest Anča kolekciu zábavných, ale aj poučných animovaných filmov z ostatného ročníka Fest Anče. Tvoria ju medzinárodne oceňované krátkometrážne filmy zo Slovenska, z Česka, Belgicka, Holandska a Južnej Kórey. Sú to filmy Návrat domov, Lyska, Druhá planéta, Baterková mama a Ahoj leto, ktoré prinášajú témy priateľstva, spolupatričnosti a inklúzie na pozadí tém vojny, migrácie či ochrany životného prostredia. Snímka Baterková mama získala ocenenie Anča Award 2024 za najlepší film pre deti od špeciálnej detskej poroty. Zaujímavosťou je aj to, že na snímke Druhá planéta sa tvorivo podieľal kolektív desiatich detí.
Pri tomto rodinnom premietaní berieme ohľad na potreby a pohodu všetkých divákov vrátane tých najmenších. Máte sa na čo tešiť!
Filmy sú bez dialógov, a tak sú prístupné aj pre nepočujúcich alebo slovensky nehovoriacich ľudí i pre deti od troch rokov. Deti nepotrebujú lístky. Úvodné slovo bude tlmočené do posunkového jazyka. #JedenSvetPreVšetkých
Po lesnom požiari, ktorý spôsobili nezodpovední ľudia, utrpí lykožrútske dievčatko popáleniny na ruke, ocitne sa mimo svojej rodiny a musí sa samo pohybovať v nebezpečnom ľudskom svete.
Lyska a kapitán trajektu spolunažívajú v harmónii na mestskej rieke. Keď cez rieku postavia nový most, kapitán príde zo dňa na deň o všetkých pasažierov. Našťastie, vták, ktorý zvyčajne trávi čas zbieraním materiálu na svoje hniezdo, sa stane rozhodujúcim faktorom a dá trajektu dôvod opäť vyplávať.
Baterková mama pracuje v materskej škole. Jedného dňa zistí, že v detskej izbe horí vianočný stromček. Rýchlo beží k požiarnemu alarmu, aby zachránila spiace deti.
.jpg)
Červená planéta čelí útoku. Jej obyvatelia sú nútení ju opustiť. Pristanú na Modrej planéte, kde ich ľudia neprijímajú práve najlepšie... Na tvorbe tohto animovaného filmu sa podieľalo 10 detí vo veku 11 až 12 rokov (scenár, postavy, výtvarné návrhy, animácia a hlasy) pod vedením učiteľa Patricka Huauxa.
More, slnko, pláže a rodinná dovolenka. Ale čo ak hotel nie je taký úžasný, ako sľubovali, vaša izba má trochu nezvyčajný výhľad, večera je prekvapivo exotická a vaša batožina putuje inam?
Vypočujte si príbehy ľudí, ktorých zasiahla zmena klímy. Alebo sa môžete preniesť do života vnútorne vysídlených ľudí tak, že ich vo virtuálnej realite požiadate, aby sa zamysleli nad svojimi najcennejšími vecami. Predmety, ktoré vysídlení ľudia nosia so sebou, keď musia opustiť svoje domovy, sa často stávajú fyzickým stelesnením sveta, ktorý medzitým zmizol. Pre mnohých predstavujú prísľub návratu. Kľúč, košeľa alebo fotografia sú pre nich teraz symbolom zápasu a majákom nádeje.
Príbehy v angličtine si budete môcť vypočuť vo vstupnej hale kina Lumière tieto dni:
19.10. od 13:00 do 15:30 a od 18:00 do 19:00
20.10. od 13:00 do 16:00 a od 18:00 do 20:00
Tieto skutočné príbehy vám prináša Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).
Keď sa Daliborovi po dvoch rokoch otvoria brány väzenia, víta ho dysfunkčná rodina. Chýba mladší brat Kevin, ktorý žije s násilníckym otcom alkoholikom. Po konfrontácii s otcom pomáha Dalibor mame vyhrať boj o opateru Kevina, aby ho ochránil pred podobným trápením, aké zažil on sám. V snahe vymaniť sa zo začarovaného kruhu nájde útočisko v putovnom cirkuse. Tam sa naučí liečiť si rany originálnym spôsobom – stáva sa fakírom. Film prostredníctvom Daliborovho príbehu skúma silu čeliť nepriazni osudu a ponúka hlboký pohľad na transformačnú cestu jednotlivca odhodlaného prepísať scenár svojho života. Debutujúci režisér Roman Ďuriš dopĺňa tento surový a zároveň intímny obraz vzdorujúceho hrdinu o metaforickú rovinu. Dalibor predvádza pred publikom chrlenie a hltanie ohňa, ktoré v spektakulárnej skratke symbolizuje jeho zápas so životom.
Po premietaní nasleduje diskusia s režisérom filmu. Diskusia bude tiež tlmočená do slovenského posunkového jazyka.
Po záhadnej smrti Zahry na Kábulskej univerzite sa jej hazárska rodina v odľahlých horách stredného Afganistanu vydáva na cestu za pravdou a spravodlivosťou. Film vyrozprávaný z pohľadu Zahrinej mladšej sestry Frešty sa stáva dojímavou úvahou o láske, strate a vytrvalosti v období rastúcich nepokojov spojených s nástupom Talibanu.
Režisér bude prítomný na diskusii v anglickom jazyku po premietaní. Diskusia bude tiež tlmočená do slovenského posunkového jazyka.
.png)
Nezávislé kultúrne priestory nie sú iba dejiskami performatívnych prejavov či miestami konania výstav výtvarného umenia. Slúžia aj ako miesta stretávania, diskusií, polemík, spoločného prežívania a formovania komunít. Nezávislé kultúrne a umelecké inštitúcie teda už zo svojej podstaty nemôžu nikoho vylučovať, hoci nie vždy podávajú obsah určený najširšiemu publiku. Aj vďaka podpore rozmanitosti bývajú často ostrovmi slobody v neslobodnej spoločnosti či v spoločnosti, ktorá k neslobode smeruje.
S pozvanými hosťami budeme debatovať o tom, ako sa nezávislá kultúra môže stať dobrou spojenkyňou LGBTI+ ľudí, ako sa môžu kultúrne priestory a prostredie stať bezpečnejšími a zároveň ešte otvorenejšími a čo to konkrétne znamená a zahŕňa. Ako formovať inkluzívnu spoločnosť práve cez nástroje nezávislej kultúry? Zamyslíme sa aj nad tým, ako túto otvorenosť (bezpečne a zrozumiteľne) komunikovať tak smerom dovnútra organizácií a inštitúcií, ako aj smerom k verejnosti. Pozrieme sa na to, ako sa nezávislej kultúry dotýka okliešťovanie ľudských práv LGBTI+ ľudí a aký vplyv na nich majú útoky na nezávislú kultúru.
Hostia:
Bohunka Koklesová, rektorka Vysokej školy výtvarných umení,
Eva Križková, režisérka a riaditeľka filmového festivalu Jeden svet,
Andrej Kuruc, psychológ a dramatik.
Moderuje Liberty Blake Simon.
Podujatie realizujeme v rámci projektu PRIDEme do krajských miest 2024. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Diskusia vznikla v spolupráci s občianskym združením Saplinq, kultúrnym centrom Tranzit a filmovým festivalom Jeden svet. Koná sa ako sprievodné podujatie k výstave Tomáša Rafu Over the Rainbow/Ponad dúhu a k hlavnému programu filmového festivalu Jeden svet.
Svadobný kameraman židovského pôvodu odmieta náboženstvo svojej rodiny, avšak zamiluje sa do klezmerovej klarinetistky. Aby jej mohol ostať nablízku, rozhodne sa vytvoriť o tomto hudobnom žánri dokumentárny film. A tak sa vydáva na cestu naprieč východnou Európou, kde hľadá stratené klezmerové nôty chránené Rómami, ktorí pred vojnou žili spolu so Židmi.
Natalia Christofoletti Barrenha prednesie úvod k filmu v anglickom jazyku.
Tento film vám prinášame s podporou Rakúskeho kultúrneho fóra.
V Poľsku sa už niekoľko rokov rozmáha fenomén ekonomickej emigrácie z krajín južnej Ázie, najmä z Indie, Nepálu a Bangladéša. Matej Bobrik vo svojom filme rozpovie príbeh niekoľkých gastarbeiterov, ktorí v nádeji na lepší zajtrajšok začínajú nový život vo svojej zasľúbenej krajine.
Diskusia po filme
o tom, ako sa mladým ľuďom žije a tvorí na pomedzí dvoch alebo viacerých kultúr, v krajinách, v ktorých sa nenarodili, a predsa sú ich súčasťou a ony sú súčasťou ich identity.
Hostia:
Kvet Nguyen, fotografka,
Martin Bobrik, režisér filmu Diaľky.
Vystúpenie kapely Preßburger Klezmer Band prináša podmanivú interpretáciu známych i unikátnych piesní, ktoré vyjadrujú strhujúcu emotívnosť a tanečnosť klezmerovej hudby. Koncert uvádzame na Jednom svete ako sprievodné podujatie k filmu Projekt Klezmer. Kapela účinkuje v zložení: spev Marta Potančoková, klavír Valér Miko, klarinet Miro Lago, kontrabas Samuel Alexander, bicie Jakub Valíček.
Koncert naväzuje na film Klezmer Projekt.
Vstup na koncert je voľný.