Lístky

Misia ukrajinskej čaty: prekonať dva kilometre mohutne opevneného pásu lesa s cieľom oslobodiť strategickú dedinu od ruských vojenských jednotiek. Ukrajinských vojakov sprevádza novinár, ktorý sleduje skazu vojny a narastajúcu neistotu, ako vojna dopadne.

Ocenenia:

Cena za najlepšiu réžiu v kategórii Svetový dokumentárny film – Filmový festival Sundance 2025 v Park City & Sundance Resort, Utah (USA)

F:ACT Award – CPH:DOX Kodaň 2025 (Dánsko)

Najlepší film v medzinárodnej súťaži – Filmový festival DocAviv v Tel Avive (Izrael)

Projekcii filmu predchádza slávnostné otvorenie festivalu, spojené s odovzdávaním Ceny Eleny Lackovej. Moderátorkou večera je Katarína Strýčková.

Slávnostné otvorenie bude prebiehať v slovenčine a bude tlmočené do slovenského posunkového jazyka a do angličtiny.

Aké to je, dokončiť nový slovenský dokumentárny film? Ako dlho to trvá? Čo to človeku dá a čo zoberie? Ako sa v priebehu tvorby mení vzťah tvorcov k spracovávanej téme? Majú tvorcovia po dokončení filmu vyhraté a čakajú ich úspechy na medzinárodných festivaloch? Pozývame vás debatovať naživo a zároveň v priamom prenose Rádia Devín s dvomi dokumentaristkami a jedným dokumentaristom, ktorých filmy uvedie tento rok Jeden svet v premiére.

Hostia:

Tomáš Bača, autor filmu Tam, kde bocian pristál s Amáliou

Diana Fabiánová, režisérka filmu Hranice vernosti

Andrea Kalinová, režisérka snímky Sanatórium Nádej

Eva Križková, riaditeľka festivalu Jeden svet

Moderuje Zuzana Golianová.

Gruzínska matka sa v snahe zabezpečiť dcére strechu nad hlavou rozhodne podstúpiť náhradné materstvo. To, čo sa spočiatku javí ako rýchly zárobok, sa zmení na obrovskú obetu, ktorá núti človeka klásť si otázku, kam až sú matky schopné zájsť.

Ocenenie: Cena za ľudské práva – CPH:DOX Kodaň 2025 (Dánsko)

Olivia Popp, členka medzinárodného programového tímu festivalu, uvedie film v angličtine.

V roku 2019 sa na pražskej Letnej zišlo takmer tristotisíc ľudí. Demonštrovali proti premiérovi, prezidentovi, ale predovšetkým za demokraciu. Z pódia sa im prihovárali dvaja študenti, ktorí sa báli o budúcnosť Českej republiky. Unikátny film o Mikulášovi Minářovi a Benjaminovi Rollovi odkrýva strhujúci príbeh zakladateľov hnutia Milión chvíľok pre demokraciu. Režisérka Amálie Kovářová nakrúcala šesť rokov zákulisie spolku, ktorý bol v pozadí najväčšieho politického protestu od Nežnej revolúcie. Prešiel si úspechmi aj pádmi, nadšením aj letargiou, vynášaním do nebies i sklamaním podporovateľov. A to všetko od začiatku prežívali aj Mik a Ben, chalani, ktorí verili, že aj v ťažkých chvíľach môže zvíťaziť nádej.

Po projekcii filmu nasleduje diskusia v slovenčine a češtine so simultánnym tlmočením do angličtiny:

Ako sa dajú chrániť demokratické hodnoty v čase, keď verejný priestor čoraz viac zapĺňa polarizácia, nedôvera, nenávistný jazyk, dezinformácie a jedna kríza strieda druhú? Akú úlohu v tom majú občania a iniciatívy ako slovenská Otvorená kultúra či český spolok Milión chvíľok pre demokraciu, ktoré dlhodobo mobilizujú verejnosť na obranu demokracie, otvorenej kultúry a európskych hodnôt? Majú vlastne šancu niečo zmeniť? A kde leží hranica medzi občianskym aktivizmom a politikou – a čo sa stane, ak ju niekto prekročí?

Hostia:

• Mikuláš Minář, spoluzakladateľ spolku Milión chvíľok pre demokraciu
• Amálie Kovářová, režisérka filmu Chvíľky nádeje
• Katarína Mišíková, Otvorená kultúra!

Moderuje Lukáš Osvald, Človek v ohrození.

Podujatie je súčasťou európskeho projektu CLAD – Citizens & Libraries Against Disinformation, ktorého cieľom je poskytnúť občanom na Slovensku a v Portugalsku nástroje na rozpoznávanie dezinformácií. Viac informácií o projekte: www.goethe.de/clad

„Ak má mačka mačiatka v jazdeckej škole, neznamená to, že sú lipicany,“ píše sa v komentári rakúskeho denníka k prípadu naturalizácie režisérky Olgy Kosanović, ktorý si všimli médiá. Vymedzenie sa voči iným vytvára pocit identity a súdržnosti – silný dojem „nás“. Aký je to pocit a na akých sociálnych štruktúrach stojí? Tento film založený na osobnej skúsenosti skúma emotívnu otázku spolupatričnosti.

Film K lipicanom máme ďaleko je nominovaný na cenu Na druhý pohľad.

Študentská porota o filme:

Dokumentárny film K lipicanom máme ďaleko (Noch lange keine Lipizzaner, 2025) je autorským projektom režisérky Olgy Kosanović, ktorá vychádza z vlastnej skúsenosti s procesom získavania rakúskeho občianstva. Tému však nevzťahuje len na seba, ale prostredníctvom „hovoriacich hláv“ a autentických záberov ľudí, ktorí sa snažia získať rakúske občianstvo, rozširuje pohľad na systém ako taký. V jej dokumente sa šikovne a precízne prelínajú národne témy a koncepty, ktoré sa potom aplikujú na rakúsku identitu, len aby ju položili na kolená. Vďaka humoru a ľahkosti môže divák vstúpiť do dialógu bez toho, aby film pôsobil ťažkopádne. Režisérka pracuje s výraznými farbami, krátkymi hranými skečmi, ale aj s výpoveďami rakúskych odborníkov k danej problematike. Film núti diváka rozmýšľať nad tým, čo definuje naše občianstvo a ako môže niekto byť len túlavou mačkou, keď ani lipican nie je čistokrvný.

Climate Storytelling workshop

Prvý slovenský workshop na tému klimatickej zmeny v audiovízii (climate storytelling) prinesie jedinečné celodenné vzdelávanie pre študentov, scenáristov a producentov. Spolu s publikom preskúmame, ako do audiovizuálneho rozprávania integrovať klimatické výzvy a podporiť ním udržateľnú budúcnosť. Jednodňový program ponúka prednášky, diskusie a workshop s domácou aj so zahraničnou lektorkou, čím vytvorí platformu na výmenu poznatkov, profesionálne prepojenia a rozvoj nových, klimaticky uvedomelých kreatívnych projektov.

Lucie Trémolières je francúzska scenáristka, konzultantka a školiteľka v oblasti zelenej transformácie audiovizuálneho sektora. Vyvíja projekty v rôznych formátoch (film, televízia, divadlo, animácia) s osobitným dôrazom na komédiu a klimatické rozprávanie.

Andrea Culková je česká dokumentaristka, scenáristka a režisérka, ktorá sa venuje téme klimatickej krízy vo svojich filmoch a zároveň vzdeláva v tom, ako túto tému uchopiť v audiovizuálnej tvorbe. Jej filmy nesú výrazne vizuálne a esejistické prvky, spracováva v nich aktuálne témy na základe subjektívnych zážitkov a skúseností.

Obe lektorky prinesú svoje unikátne skúsenosti do programu zloženého z interaktívnej prezentácie a workshopu (doobeda) a prednášky s networkingom (poobede). Poobedná prednáška bude v anglickom jazyku bez tlmočenia.

Účasť je kapacitne obmedzená. Prihláste sa v tomto linku.

Dokumentárny film Prezidentka zachytáva pôsobenie Zuzany Čaputovej vo funkcii prezidentky Slovenskej republiky. Tvorcov zaujíma, ako sa tvoria rozhodnutia, ako sa formujú postoje a ako sa vedú rozhovory s politikmi výkonnej moci. Aké dilemy rieši prezidentka so svojim tímom a aký vplyv má výkon funkcie na jej osobný život? Aký je vzťah verejnosti k tejto funkcii? Procesy sledujeme počas celého výkonu prezidentského mandátu.

Tskaltubo, kedysi preslávené kúpeľné mesto Sovietskeho zväzu, sa po vojne v Abcházsku premenilo na najväčší utečenecký tábor v Gruzínsku. O tri desaťročia neskôr sa vláda pokúša obnoviť jeho dávnu slávu a presúvať väčšinu vysídlených rodín do nových bytových blokov na okraji mesta. Film sleduje posledných obyvateľov jedného sanatória. Gia zostáva pre svoje mačky, Nunu pre rastliny a krehké zvyšky prírody, o ktoré sa stará. V drobných každodenných rituáloch si vytvorili nielen domov, ale aj rodinu spojenú spomienkami, odolnosťou a nádejou, že sa raz vrátia do Abcházska. Odísť by pre nich znamenalo prerušiť posledné spojenie s predstavou domova.

Po projekcii bude nasledovať diskusia s režisérkou v slovenčine a gruzínska párty.

Po stopách muža s kamerou. Film Propagandista rozpráva s použitím dosiaľ nezverejnených rozhovorov, rodinných záberov a propagandistických snímok príbeh vzostupu a pádu filmára Jana Teunissena. Ako predseda Filmového úradu holandskej nacistickej strany a SS a vedúci Filmového cechu sa stal najmocnejším mužom holandského filmového priemyslu počas druhej svetovej vojny. Čo Teunissena dohnalo, aby sa stal súčasťou nacistického režimu? Dokument o neobmedzených ambíciách, alternatívnych faktoch a manipulatívnej sile filmu.

Propagandista je nominovaný na cenu Na druhý pohľad.

Študentská porota o filme:

Režisér Luuka Bouwman v mrazivom dokumente Propagandista (The Propagandist, 2024) využíva doposiaľ nezverejnené rozhovory, zábery z rodinných archívov a propagandistické filmy Jana Teunissena, filmára a vedúceho filmového oddelenia holandskej nacistickej strany a SS počas druhej svetovej vojny. Dokument neustále kladie otázky týkajúce sa morálnych hodnôt a toho, čo všetko (ne)môže byť odpustené a zahovorené frázami typu „robil som to, aby som mohol tvoriť filmy“, „konal som len to, čo mi prikázali“. Historici Rolf Schuursma a Egbert Barten tu figurujú ako styční dôstojníci medzi historickou realitou a dnešným (frustrovaným) divákom. Film slúži ako varovanie pred silou médií, ktoré možno zneužiť, a pred nebezpečenstvom, ktoré nastáva, keď sa umenie stane nástrojom moci – v kontexte dnešnej politickej situácie tak pôsobí nesmierne silno.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola Kodaň industriálnym mestom, ktorému vládli autá. Dnes patrí medzi najlepšie miesta na život. Dokument zachytáva, ako vizionársky urbanista Jan Gehl a jeho talentovaný partner David Sim premenili zanedbané mesto na priestor pre ľudí – s pešími zónami, s cyklotrasami a so živými námestiami. Prostredníctvom rozhovorov s architektmi a plánovačmi ukazuje, že princípy „mesta pre ľudí“ sú univerzálne a môžu slúžiť aj ako návod pre Slovensko. Film je inšpiratívnym príbehom o sile verejného priestoru a dôkazom, že podobná transformácia je možná v každom meste na svete.

Po skončení projekcie sa bude s tvorcami filmu Igorom Bubeníkom a Jakubom Otčenášom zhovárať Zuzana Duchová (šéfredaktorka časopisu Koncept).

Príbeh lásky bez filtra. – Na Slovensku sa o niektorých veciach doma jednoducho nehovorí. Nevera sa prehliada alebo trestá. Úprimnosť sa zamieňa za slabosť. A monogamia? Tá sa nepýta, či je pre každého – predpokladá sa. Film Hranice vernosti rozpletá vzťah v rámci jednej rodiny a zároveň nastavuje zrkadlo celej spoločnosti. Je to príbeh o láske, ktorá hľadá svoju podobu mimo zaužívaných foriem spolužitia. Bez filtra. Bez hanby. Srdcom.

Po premietaní nasleduje diskusia v slovenčine:

Slovenské rodiny sú plné utajovaných príbehov a mlčania, ktoré ovplyvňujú naše vzťahy viac, než si pripúšťame. Dokumentárny film Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej otvára citlivé otázky lásky, dôvery a klamstiev. Po premietaní sa pokúsime pomenovať, čo znamenajú rodinné tajomstvá pre jednotlivca aj pre spoločnosť – a ako o nich začať hovoriť.

Hostia:

Diana Fabiánová, režisérka filmu Hranice vernosti

Helena Tužinská, antropologička

Magdalena Frecer, psychologička

Moderuje Katarína Strýčková.

V rámci kampane k filmu Hranice vernosti zbierame anonymné tajomstvá zo slovenských domácností – aby sme ukázali, o čom sa najčastejšie mlčí. Zapojiť sa môžete cez bezpečný formulár na http://bit.ly/4gHIUTF.

Songea, Tanzánia. Mladý právnik John Mbano sa vydáva na misiu. Nemecká koloniálna armáda popravila jeho prastarého otca Songeu Mbana, jedného z vodcov ľudu Ngoni. Jeho hlavu zobrali do Nemecka na rasistický výskum. Táto rana prenasleduje rodinu dodnes. John sa spolu s manželkou Cesiliou vydáva na cestu, ktorá im zmení život. Ich výskum a odhodlanie vrcholia odvážnym rozhodnutím vycestovať do Berlína, aby našli pozostatky svojho predka. Tam sa pripájajú k aktivistom, ktorí bojujú proti nemeckej kultúre popierania. Nasleduje séria víťazstiev a prehier. Ani historická návšteva nemeckého spolkového prezidenta v Johnovom rodnom meste im však nevráti milovaného predka. No rodina Mbanovcov odmieta ustúpiť... Film Prázdny hrob ponúka osobný pohľad uprostred globálnej diskusie o repatriácii. Za rozhovormi sa skrýva dojímavý príbeh o zneuctených životoch a o boji za budúcnosť oslobodenú od bolestnej minulosti.

Olivia Popp, členka medzinárodného programového tímu festivalu, uvedie film v angličtine.

Dokumentárny film Tam, kde bocian pristál s Amáliou prináša antropologický pohľad na život rodiny uväznenej v generačnej chudobe v rómskej osade na východnom Slovensku. Zachytáva ustavičný kolobeh, do ktorého sa rodia deti ako Amália – ich životné šance sú od začiatku formované ťažkými podmienkami, v ktorých vyrastajú. Príbeh umožňuje divákovi nahliadnuť do budúcnosti novorodenca cez osudy jej súrodencov, rodičov a komunity. Amália sa stáva symbolom každého dieťaťa narodeného do generačnej chudoby.

Diváci vstupujú priamo do ich skromného domova a sledujú každodenný boj rodiny, ktorá žije bez základných vecí, akými sú elektrina či pitná voda. Napriek ťažkým podmienkam sa rodina snaží zachovať si dôstojnosť a vychovávať deti s láskou.

Ide o nenaratívny, antropologický dokument, ktorý bez prikrášľovania zachytáva realitu života svojich postáv. Zároveň poukazuje na ich silu, vytrvalosť a schopnosť prejavovať lásku aj v neľahkých podmienkach.

Snímka zachytáva príbeh matky a jej detí citlivo, s ľudskosťou a rešpektom, pričom zachováva dôstojnosť ich každodenného života.

Po premietaní nasleduje diskusia s režisérom a protagonistami/ protagonistkami filmu v slovenčine.

Dokumentárny film Prezidentka zachytáva pôsobenie Zuzany Čaputovej vo funkcii prezidentky Slovenskej republiky. Tvorcov zaujíma, ako sa tvoria rozhodnutia, ako sa formujú postoje a ako sa vedú rozhovory s politikmi výkonnej moci. Aké dilemy rieši prezidentka so svojim tímom a aký vplyv má výkon funkcie na jej osobný život? Aký je vzťah verejnosti k tejto funkcii? Procesy sledujeme počas celého výkonu prezidentského mandátu.

Druhý dlhometrážny dokument režiséra Tomáša Elšíka nenásilne predstavuje spoločensko-filozofickú rovinu, novodobý fenomén sledovania dôsledkov ľudskej činnosti na planétu, ktorý podnecuje k tomu, aby sa veci zmenili. Tento film kladie otázku, či sme schopní prebudiť v sebe zmyslové vnímanie a opäť vidieť svet, v ktorom žijeme, z pozície celku, a nie dominancie jedného druhu. Našťastie stále existujú ľudia, ktorí nestratili schopnosť vidieť svet okolo nás ako živý organizmus a odmietajú sa zmieriť s tým, aby príroda prichádzala takým rýchlym tempom o rozmanitosť. Za svoj cieľ bojujú legálne, ale často takmer partizánskym spôsobom. Vyštudovaný lesný inžinier Pavel celý život bojuje za záchranu mokradí, pramenných lúk a rašelinísk a tým aj vzácnych druhov rastlín. Klára sa nezmierila s ľudskou bezohľadnosťou a s pomocou dvoch špeciálne vycvičených psov hľadá smrteľné pasce, ktoré v krajine ohrozujú niektoré vzácne vtáky.

Po projekcii filmu nasleduje diskusia v slovenčine a češtine:

Jeden svet × Kapitál: Pri zemi. Aktivizmus v čase environmentálnej krízy

Festival Jeden svet a kritický portál Kapitál vás pri príležitosti premietania filmu Pri zemi (réžia Tomáš Elšík; na Jednom svete sme už uviedli jeho úspešný dokument Central Bus Station) a zároveň vydania knihy Wendella Berryho Nehybný pútnik pozývajú na diskusiu o tvorbe tohto filmu a o jeho posolstve, o tom, ako byť uprostred environmentálnej krízy angažovaný a zároveň zostať senzibilný.

Film Pri zemi načrtáva psychologické a filozofické motivácie ochrancov prírody, ale aj ich dezilúzie. Dojemná starostlivosť o krajinu a zvieratá sa tu odohráva v priamom susedstve s bezohľadnosťou industriálneho hospodárstva. Prostredníctvom dvoch ľudsko-zvieracích príbehov sledujeme zápas o budúcu podobu sveta, ktorý je pre verejnosť často neviditeľný. Témam zachovania biodiverzity sa vo svojich esejach venuje aj Wendell Berry a tieto eseje na podujatí predstavíme.

Hostia:

• Tomáš Elšík, režisér filmu Pri zemi
• Mário Kern, ornitológ (odborník na vtáčiu kriminalitu)

Moderuje Jakub Huba, pedagóg a reštaurátor.